Porušovanie práv autorov alebo iných nositeľov práv k autorským dielam v digitálnom prostredí možno klasifikovať ako samostatnú kategóriu nezákonného obsahu. Anonymita používateľov na internete, schopnosť využívať online platby, existencia určitej miery tolerancie spolu s nedostatkom informácií o potenciálnych ekonomických a právnych dôsledkoch porušení prispievajú k nárastu prípadov porušení autorských práv na internete.
V kontexte vymedzenia prostriedkov ochrany v právnej úprave Európskej únie je relevantná najmä:
-
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá ustanovila osobitné povinnosti týkajúce sa technologických opatrení (čl. 6) a informácií na správu práv (čl. 7), a uložila členským štátom povinnosť upraviť „primerané sankcie a opravné prostriedky vo vzťahu k porušovaniu práv a povinností ustanovených v tejto smernici a prijať všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa tieto sankcie a opravné prostriedky uplatňovali“ s požiadavkou zabezpečiť, aby takto ustanovené sankcie boli účinné, primerané a mali odrádzajúci účinok. Čl. 8 ods. 3 smernice súčasne reflektoval na možnosť využitia služieb sprostredkovateľov zo strany tretích strán za účelom porušovania autorských práv tým spôsobom, že uložil členským štátom povinnosť umožniť príslušným nositeľom práv požiadať o vydanie súdneho zákazu proti sprostredkovateľom.
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práva duševného vlastníctva (ďalej len „Smernica 2004/48/ES“) vo svojom čl. 3 obdobne ustanovila členským štátom povinnosť ustanoviť opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, , ktoré musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu. Medzi tieto civilnoprávne prostriedky ochrany predmetná smernica zaradila predbežné a preventívne opatrenia, opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia vo veci samej, náhrada ujmy a trov konania a zverejňovanie súdnych rozhodnutí.
Vo vnútroštátnom právnom poriadku možno relevantné ustanovenia upravujúce ochranu autorského práva nájsť predovšetkým v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (§ 58 ods. 1). Okrem civilnoprávnych deliktov možno porušenie autorského práva klasifikovať aj ako administratívnoprávny delikt, konkrétne ako priestupok na úseku kultúry podľa § 32 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch alebo ako trestný čin porušovania autorských práv podľa § 283 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.
Za účelom priblíženia rozhodovacej činnosti príslušných vnútroštátnych súdov v tejto súvislosti boli v rámci projektu identifikované doposiaľ zverejnené súdne rozhodnutia, v ktorých súd prejednával trestný čin porušovania autorských práv podľa § 283 Trestného zákona. Následne bol vykonaný výber tých súdnych rozhodnutí, ktorých predmetom bolo porušenie autorského práva v digitálnom prostredí, kedy bolo možné príslušné porušenie klasifikovať ako nezákonný obsah. Z celkového počtu 120 rozhodnutí, v ktorých súd prejednával trestný čin porušenia autorských práv, tak bolo identifikovaných 77 rozhodnutí, ktoré boli relevantné v tejto súvislosti. Tieto rozhodnutia boli následne anotované právnym expertom a podrobené analýze s využitím metód strojového učenia.
Dataset anotovaných súdnych rozhodnutí s legendou, vrátane výsledkov analýzy rozhodnutí pomocou metód strojového učenia bude publikovaný čoskoro.