ALIT

Pri výučbe predmetu Právo kybernetickej bezpečnosti a kyberkriminality na Právnickej fakulte UPJŠ boli študentom práva a informatiky prezentované aj témy súvisiace s riešeným projektom.

Dotkli sme sa napríklad témy škodlivého obsahu v kontexte inštitútu blokovania podľa § 27b zákona o kybernetickej bezpečnosti, ako aj trestnoprávneho postihovania nezákonného obsahu vo vnútroštátnych podmienkach, najmä rozširovania detskej pornografie, v rámci prednášky týkajúcej sa hmotnoprávnych aspektov kybernetickej kriminality.

Predpokladom naplnenia cieľov riešeného projektu je vymedzenie a klasifikácia deliktov páchaných na internete v národnom kontexte. Jedným zo spôsobov, akým možno k uvedenému pristúpiť, je preskúmanie spôsobov, akým aplikovateľná úprava klasifikuje takéto protiprávne konanie, napríklad prostredníctvom zakotvenia právnych definícií. Legislatívnym pojmom relevantným v tejto súvislosti je predovšetkým termín nelegálny obsah používaný v zákone č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, ktorý nadväzuje na koncept nezákonného obsahu formulovaného v právnej úprave Európskej únie, v súčasnosti obsiahnutý v Akte o digitálnych službách. V príspevku zodpovednej riešiteľky projektu s názvom „K definícii nelegálneho obsahu podľa zákona o mediálnych službách“ (Justičná revue 3/2026) autorka skúma  vhodnosť súčasného terminologického ohraničenia nelegálneho obsahu, ktorý nereflektuje všetky kategórie obsahu, ktoré možno klasifikovať ako nezákonný. Poukazuje tiež na potrebu zohľadnenia aj ďalších právnych predpisov, ktoré zakladajú nezákonnosť konkrétneho druhu obsahu, ktoré nie sú reflektované v taxatívnom výpočte kategórií nelegálneho obsahu obsiahnutému v § 151 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.  o mediálnych službách.

Vývoj právnej úpravy a judikatúry týkajúcej sa elektronických podpisov využívaných pri elektronických službách štátu od roku 2017 po súčasnosť so zameraním na akceptovanie zdokonalených elektronických podpisov  preskúmal Martin Friedrich vo svojom článku s názvom Elektronické podpisy, formuláre a právo na súdnu ochranu: prehľad judikatúry publikovanom v časopise Bulletin slovenskej advokácie  1/2026.

V kontexte riešeného projektu je táto téma dôležitá najmä pokiaľ ide o jednu z identifikovaných kategórií nezákonného obsahu, ktorou je podvodný obsah. Práve pochopenie a správne využívanie elektronických podpisov môže predstavovať jeden zo spôsobov, akým možno potvrdiť autentickosť určitého obsahu a identifikovať podpisovateľa príslušného dokumentu, a tým vylúčiť aj jeho prípadný podvodný charakter.