Kategória: Publikácie

V konferenčnom zborníku z už 10. ročníka  medzinárodnej konferencie ECLIC (EU and Comparative Law Issues and Challenges Series) boli publikované až tri články, ktoré sú výstupom projektu ALIT.

Laura Bachňáková Rózenfeldová sa vo svojom článku s názvom „Digital Services Act enforcement in the national context – the case of Slovakia“ venovala spôsobu vykonávania ustanovení Aktu o digitálnych službách vo vnútroštátnych podmienkach so zameraním na preskúmanie doterajšej rozhodovacej činnosti Rady pre mediálne služby v tejto súvislosti.

Diana Treščáková sa vo svojom príspevku na tému „Personal data as an economic asset: Legal limits and protection of fundamental rights“ zamerala na identifikáciu a analýzu hlavných praktických výziev spojených s používaním osobných údajov v rámci online obchodných modelov, ako je personalizovaná reklama, platformové služby a podnikanie založené na dátach.

Simona Rudohradská v článku s názvom „From marketing claims to unfair commercial practices: Regulating greenwashing in EU Law“ analyzuje Smernicu 2024/825 s cieľom identifikovať jej kľúčové normatívne prvky s osobitným dôrazom na novozavedené povinnosti uložené dotknutým subjektom, predovšetkým obchodníkom, a zodpovedajúce práva priznané spotrebiteľom.

 

Zmenám v právnej úprave licenčnej zmluvy so zameraním na prínosy rekodifikácie ako aj identifikáciu nedostatkov predloženého návrhu  sa venovala Renáta Bačárová vo svojom príspevku s názvom Licenčná zmluva v novom Občianskom zákonníku publikovanom v zborníku z medzinárodnej konferencie KOŠICKÉ DNI SÚKROMNÉHO PRÁVA VI., ktorá sa konala v dňoch 22. až 24. apríla 2026 v Košiciach.

Licenčná zmluva predstavuje jeden z významných prostriedkov ochrany duševného vlastníctva, keďže stanovuje, kto a akým spôsobom môže nakladať s konkrétnym predmetom duševného vlastníctva. Práve neoprávnené sprístupňovanie najmä autorskoprávne chránených diel verejnosti predstavuje typický príklad nezákonného obsahu, s ktorým sa možno v online prostredí stretnúť, a ustanovenia licenčnej zmluvy môžu byť kľúčovými pre určenie (ne)oprávnenosti takéto spôsobu používania diel alebo iných predmetov duševného vlastníctva.

Problematike e-governmentu a jeho regulácii v podmienkach Slovenskej republiky sa venovala vo svojej publikácii Diana Treščáková, ktorá je autorkou IV. kapitoly s názvom Legal Bases for the Operation of E-government in Slovakia (In: E-government in Visegrad Group Countries. Maribor: Institute for Local Self-Government Maribor, 2026). V kapitole bola bližšia pozornosť venovaná viacerým aspektom, vrátane konceptu digitálnej identity, ktorého dôležitosť naberá na význame v prípade úkonov, ktoré sú realizované vo virtuálnom svete, v ktorom tieto úkony smerujú voči neprítomným osobám, a preto je potrebné dbať na dôsledné preukázanie totožnosti osoby vykonávajúcej konkrétny úkon.

Dôsledné overenie totožnosti používateľov v online prostredí predstavuje jeden z nástrojov na obmedzenie šírenia podvodného obsahu. Ak je identita osoby spoľahlivo overená, znižuje sa miera anonymity, ktorá býva často zneužívaná na vytváranie falošných účtov, šírenie podvodných reklám, phishingových kampaní či iných foriem podvodného obsahu. Zvýšená identifikovateľnosť zároveň posilňuje zodpovednosť používateľov za ich konanie a uľahčuje odhaľovanie a postih páchateľov.

O digitálnej identite a možnosti jej preukázania prostredníctvom elektronickej peňaženky, ktorá má potenciál zabezpečiť vyššiu mieru ochrany údajov zdieľaných online a chrániť pred podvodným obsahom napísal Martin Friedrich vo svojom článku s názvom „Electronic wallets in the context of eIDAS regulation and their implementation in Slovakia“ publikovanom v zborníku Evolution of Private Law – New Prospects (Mizerski, D. – Żaba, M. (eds.), Katowice: Ius Publicum, 2026).

V rámci riešenia projektu sme sa zapojili do verejnej konzultácie, ktorú vyhlásila Komisia vo vzťahu k svojmu návrhu Usmernení pre dôveryhodných nahlasovateľov podľa Aktu o digitálnych službách.

V spracovanom príspevku sme formulovali návrh úprav, resp. doplnení ku Komisiou predloženému návrhu Usmernení týkajúcich sa uplatňovania čl. 22 Aktu o digitálnych službách, ktorý upravuje postavenie tzv. dôveryhodných nahlasovateľov (trusted flaggers).

Tieto zahŕňali najmä potrebu objasnenia kritérií posúdenia nezávislosti dôveryhodných nahlasovateľov, regulácie procesu udeľovania statusu dôveryhodného nahlasovateľa, a v kontexte projektu osobitne dôležitej požiadavke na transparentnosť dôveryhodných nahlasovateľov pri identifikácii a interpretácii obsahu klasifikovaného ako nezákonný zo strany týchto subjektov.

Celé znenie spracovaného príspevku nájdete tu: Trusted-Flaggers_EK_final

Predpokladom naplnenia cieľov riešeného projektu je vymedzenie a klasifikácia deliktov páchaných na internete v národnom kontexte. Jedným zo spôsobov, akým možno k uvedenému pristúpiť, je preskúmanie spôsobov, akým aplikovateľná úprava klasifikuje takéto protiprávne konanie, napríklad prostredníctvom zakotvenia právnych definícií. Legislatívnym pojmom relevantným v tejto súvislosti je predovšetkým termín nelegálny obsah používaný v zákone č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, ktorý nadväzuje na koncept nezákonného obsahu formulovaného v právnej úprave Európskej únie, v súčasnosti obsiahnutý v Akte o digitálnych službách. V príspevku zodpovednej riešiteľky projektu s názvom „K definícii nelegálneho obsahu podľa zákona o mediálnych službách“ (Justičná revue 3/2026) autorka skúma  vhodnosť súčasného terminologického ohraničenia nelegálneho obsahu, ktorý nereflektuje všetky kategórie obsahu, ktoré možno klasifikovať ako nezákonný. Poukazuje tiež na potrebu zohľadnenia aj ďalších právnych predpisov, ktoré zakladajú nezákonnosť konkrétneho druhu obsahu, ktoré nie sú reflektované v taxatívnom výpočte kategórií nelegálneho obsahu obsiahnutému v § 151 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.  o mediálnych službách.

 

Vývoj právnej úpravy a judikatúry týkajúcej sa elektronických podpisov využívaných pri elektronických službách štátu od roku 2017 po súčasnosť so zameraním na akceptovanie zdokonalených elektronických podpisov  preskúmal Martin Friedrich vo svojom článku s názvom Elektronické podpisy, formuláre a právo na súdnu ochranu: prehľad judikatúry publikovanom v časopise Bulletin slovenskej advokácie  1/2026.

V kontexte riešeného projektu je táto téma dôležitá najmä pokiaľ ide o jednu z identifikovaných kategórií nezákonného obsahu, ktorou je podvodný obsah. Práve pochopenie a správne využívanie elektronických podpisov môže predstavovať jeden zo spôsobov, akým možno potvrdiť autentickosť určitého obsahu a identifikovať podpisovateľa príslušného dokumentu, a tým vylúčiť aj jeho prípadný podvodný charakter.