Autor rozenfeldova

Problematike e-governmentu a jeho regulácii v podmienkach Slovenskej republiky sa venovala vo svojej publikácii Diana Treščáková, ktorá je autorkou IV. kapitoly s názvom Legal Bases for the Operation of E-government in Slovakia (In: E-government in Visegrad Group Countries. Maribor: Institute for Local Self-Government Maribor, 2026). V kapitole bola bližšia pozornosť venovaná viacerým aspektom, vrátane konceptu digitálnej identity, ktorého dôležitosť naberá na význame v prípade úkonov, ktoré sú realizované vo virtuálnom svete, v ktorom tieto úkony smerujú voči neprítomným osobám, a preto je potrebné dbať na dôsledné preukázanie totožnosti osoby vykonávajúcej konkrétny úkon.

Dôsledné overenie totožnosti používateľov v online prostredí predstavuje jeden z nástrojov na obmedzenie šírenia podvodného obsahu. Ak je identita osoby spoľahlivo overená, znižuje sa miera anonymity, ktorá býva často zneužívaná na vytváranie falošných účtov, šírenie podvodných reklám, phishingových kampaní či iných foriem podvodného obsahu. Zvýšená identifikovateľnosť zároveň posilňuje zodpovednosť používateľov za ich konanie a uľahčuje odhaľovanie a postih páchateľov.

O digitálnej identite a možnosti jej preukázania prostredníctvom elektronickej peňaženky, ktorá má potenciál zabezpečiť vyššiu mieru ochrany údajov zdieľaných online a chrániť pred podvodným obsahom napísal Martin Friedrich vo svojom článku s názvom „Electronic wallets in the context of eIDAS regulation and their implementation in Slovakia“ publikovanom v zborníku Evolution of Private Law – New Prospects (Mizerski, D. – Żaba, M. (eds.), Katowice: Ius Publicum, 2026).

📣  V sekcii Infografiky pribudla prvá zo série infografík približujúcich jednotlivé kategórie nezákonného obsahu skúmané v rámci projektu.

V infografike venujúcej sa teroristickému obsahu nájdete bližšie informácie o právnej úprave tohto druhu nezákonného obsahu, jeho definičnom vymedzení, ako aj o možných spôsoboch jeho postihovania vo vnútroštátnych podmienkach.

V rámci riešenia projektu sme sa zapojili do verejnej konzultácie, ktorú vyhlásila Komisia vo vzťahu k svojmu návrhu Usmernení pre dôveryhodných nahlasovateľov podľa Aktu o digitálnych službách.

V spracovanom príspevku sme formulovali návrh úprav, resp. doplnení ku Komisiou predloženému návrhu Usmernení týkajúcich sa uplatňovania čl. 22 Aktu o digitálnych službách, ktorý upravuje postavenie tzv. dôveryhodných nahlasovateľov (trusted flaggers).

Tieto zahŕňali najmä potrebu objasnenia kritérií posúdenia nezávislosti dôveryhodných nahlasovateľov, regulácie procesu udeľovania statusu dôveryhodného nahlasovateľa, a v kontexte projektu osobitne dôležitej požiadavke na transparentnosť dôveryhodných nahlasovateľov pri identifikácii a interpretácii obsahu klasifikovaného ako nezákonný zo strany týchto subjektov.

Celé znenie spracovaného príspevku nájdete tu: Trusted-Flaggers_EK_final

Dňa 11. júna 2026 sa členovia riešiteľského tímu Laura Bachňáková Rózenfeldová, Diana Treščáková, Simona Rudohradská a Regina Hučková zúčastnili pracovného stretnutia s cieľom prehĺbenia spolupráce s relevantnými stakeholderm-i v nadväznosti na podujatie DSA Online Dispute Resolution Conference venovanej téme mimosúdneho riešenia sporov online podľa ustanovení Aktu o digitálnych službách, ktorá bola organizovaná na pôde RTR (Rundfunk and Telekom Regulierungs-GmbH) certifikovaným orgánom pre mimosúdne riešenie sporov ADROIT.

Proces mimosúdneho riešenia sporov podľa čl. 21 DSA je kľúčovým v kontexte tohto projektu, nakoľko predmetom rozhodovania je o. i. aj povaha obsahu, ktorý bol zo strany poskytovateľov online platforiem vyhodnotený ako nezákonný, zo strany na to osobitne certifikovaných orgánov mimosúdneho riešenia sporov. V tejto súvislosti možno spomenúť, že Laura Bachňáková Rózenfeldová a Simona Rudohradská začali pôsobiť ako rozhodkyne prvého certifikovaného orgánu mimosúdneho riešenia sporov pôsobiaceho na území Slovenskej republiky – Central European Appeals Hub n. o. (CEAH).

 

 

Pri výučbe predmetu Právo kybernetickej bezpečnosti a kyberkriminality na Právnickej fakulte UPJŠ boli študentom práva a informatiky prezentované aj témy súvisiace s riešeným projektom.

Dotkli sme sa napríklad témy škodlivého obsahu v kontexte inštitútu blokovania podľa § 27b zákona o kybernetickej bezpečnosti, ako aj trestnoprávneho postihovania nezákonného obsahu vo vnútroštátnych podmienkach, najmä rozširovania detskej pornografie, v rámci prednášky týkajúcej sa hmotnoprávnych aspektov kybernetickej kriminality.

Predpokladom naplnenia cieľov riešeného projektu je vymedzenie a klasifikácia deliktov páchaných na internete v národnom kontexte. Jedným zo spôsobov, akým možno k uvedenému pristúpiť, je preskúmanie spôsobov, akým aplikovateľná úprava klasifikuje takéto protiprávne konanie, napríklad prostredníctvom zakotvenia právnych definícií. Legislatívnym pojmom relevantným v tejto súvislosti je predovšetkým termín nelegálny obsah používaný v zákone č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, ktorý nadväzuje na koncept nezákonného obsahu formulovaného v právnej úprave Európskej únie, v súčasnosti obsiahnutý v Akte o digitálnych službách. V príspevku zodpovednej riešiteľky projektu s názvom „K definícii nelegálneho obsahu podľa zákona o mediálnych službách“ (Justičná revue 3/2026) autorka skúma  vhodnosť súčasného terminologického ohraničenia nelegálneho obsahu, ktorý nereflektuje všetky kategórie obsahu, ktoré možno klasifikovať ako nezákonný. Poukazuje tiež na potrebu zohľadnenia aj ďalších právnych predpisov, ktoré zakladajú nezákonnosť konkrétneho druhu obsahu, ktoré nie sú reflektované v taxatívnom výpočte kategórií nelegálneho obsahu obsiahnutému v § 151 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.  o mediálnych službách.